DEDENIE
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (nebohého). Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov. Sú také, ktoré úmrtím definitívne zaniknú, napr.: právo na výživné, právo na dôchodok a pod. Úmrtím, logicky, zaniká aj manželstvo (preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) .
Platí, že ak je správne spísaný závet (
testament), má tento prednosť pred zákonom. Ak nebohý závet nezanechá, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak nebohý zanechá chybný závet, postupuje sa podľa čiastočne neho alebo vôbec. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
Dedenie zo zákona
Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší, až potom vzdialenejší príbuzní.
- V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
- Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
- Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
- Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti
Závet (testament)
Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúčame tú poslednú možnosť – zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu. Po jeho spísaní notár závet uloží to tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (napr. podmienka typu: “darujem pôdu môjmu synovi Jánovi za podmienky, že ju bude riadne obhospodarovať a pod.” bude neplatná).
Na koho v testamente nezabudnúť ! (tzv. neopomenuteľní dedičia)
Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- trvalo vedie neusporiadaný život.
Prechod dlhov
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takúto dohodu musí schváliť súd.
Priebeh dedičského pojednávania
Pojednávanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Poplatky a dedičstvo
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Ak je hodnota dedičstva do 3.319 €, poplatok predstavuje 6,50 €. Ak je hodnota dedičstva do 9.958 €, je poplatok 16,50 €. Dedičstvo nad 9.958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.
Novoobjavený majetok poručiteľa
Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné “otvoriť” dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý je (bol) príslušný na prejednanie dedičstva. V návrhu odporúčame uviesť presne aj majetok, ktorý má byť predmetom dedičstva, ušetríte tým čas.
Ako Vám môžeme pomôcť my ?
Prax ukazuje, že na dedičské konanie je lepšie nechať sa zastúpiť advokátom a to najmä v takých prípadoch, ak dedičia “nemajú k sebe blízko”. Dedičské konania v takých prípadoch končia rýchlejšie, bez zbytočných emócii a častokrát sa dokonca podarí z dedičstva získať väčší podiel, s akým klient počítal a to najmä vtedy, ak nebohý počas života daroval iným dedičom majetok, ktorý je potom treba zohľadniť.
Medzi časté agendy našej advokátskej kancelárie patrí zastupovanie klientov v dedičských konaniach alebo s dedičstvom spojených súdnych konaniach.
Súvisiace súdne rozhodnutia:
sp. zn.: 2 Cdo 5/03 / Najvyšší súdu SR
Z každého závetu musí byť zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, lebo ide o podstatnú obsahovú náležitosť závetu; jej nedodržanie má za následok jeho neplatnosť.
sp. zn.: 4 Cdo 153/02 / Najvyšší súdu SR
K platnosti závetu zriadeného podľa § 476b OZ sa nevyžaduje súčinnosť pisateľa závetu; jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, príp. osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu.
sp. zn.: 1 Cdo 173/96 / Najvyšší súdu SR
O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.
sp. zn.: 4 Cz 8/90 / Najvyšší súdu ČR
Jestliže zůstavitel ustanovení ve své závěti dědici svého majetku ” synovce, neteře a sestry “, pak je jednoznačně určitelné, kdo jimi byly v době smrti zůstavitele a že závětními dědici zůstavitele jsou všichni t.j. jeho sestry, synovci a neteře ve vlastním příbuzeneckém vztahu.
sp. zn.: 4 Cz 90/75 / Najvyšší súdu ČR
Nepodal-li účastník řízení o dědictví, jemuž to státní notářství uložilo, ve stanovené lhůtě žalobu u soudu o určení platnosti nebo neplatnosti závěti zůstavitele (např. z důvodů uvedených v ustanovení § 38 odst. 2 o. z.), rozhodne o této skutečnosti, jež zůstala mezi účastníky řízení o dědictví sporná, samo státní notářství ve smyslu ustanovení § 18 not. ř. vycházejíc ze zjištěného skutečného stavu věci.