BEZPODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV

Občiansky zákonník rozlišuje dve formy spoluvlastníctva, a to podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Kým podielové spoluvlastníctvo je charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorý určuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva, v prípade bezpodielového spoluvlastníctva nie je majetkovoprávny vzťah medzi spoluvlastníkmi určený žiadnym podielom a každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci, t.j. 1/1, samozrejme, obmedzený vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka.

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Ako už z názvu vyplýva, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) môže vzniknúť len medzi manželmi a taktiež je potrebné zdôrazniť, že vzniká priamo zo zákona. Spravidla vznikáuzavretím manželstva a zanikne zánikom manželstva. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok nadobudnutý manželmi za trvania manželstva ktorýmkoľvek z manželov je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady ustanovuje zákon, v zmysle ktorého do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ďalej veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a napokon veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Za zmienku nepochybne stojí aj to, že takto zákonom vymedzený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva si manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť, a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak zahrnúť veci, ktoré by v zmysle zákona do neho nepatrili (napr. dedičstvo, dary a pod.), no rovnako z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčiť tie veci, ktoré by doň inak patrili.

Nakladanie s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom, pričom spôsob ich užívania závisí od povahy spoločných vecí a dohode manželov. Rovnako obaja manželia uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ ide o majetkovoprávne dispozície manželov so spoločnými vecami, právna úprava rozlišuje, či ide o „bežné záležitosti“ alebo o „ostatné veci“. Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku, či už sú to nákupy, objednávky služieb a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“, na zariaďovanie ktorých sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti treba podotknúť, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby. V praxi sa stretávame aj s prípadmi prevodu spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu manžela a pod.

Dlhy a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne, no môžu vzniknúť aj samostatné dlhy niektorého z nich. V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Ak však jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh, druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takéhoto dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť. Ale na druhej strane, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme, k takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela – dlžníka. Obvykle je bežné, najmä pri podnikaní jedného z manželov, že ten z manželov, ktorý nepodniká, podá návrh na súd, aby tento zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela – dlžníka. A práve aj z toho dôvodu sú časté prípady prepisu domov či iného majetku na manželky podnikateľov.